Cítím istú potrebu sa trochu pochváliť najkrajšou štvrťou mesta, štvrťou, v ktorom žijem. Za vyše dve desaťročia ma nedokázala presvedčiť ani Petržalka o prvenstve svojich skvostných zákutí.

Prvým aspektom, ktorý by nemal ujsť žiadnemu turistovi je cesta autobusom č. 87. Svoju púť začína v malebnom okolí domčeku poskytujúcom ubytovanie pre ľudí bez domova, ktorí jazdou tiež neohrdnú. Autobus následne prichádza k perle diania, Pentagonu, kde si už medzičasom nastúpivšie decentne odeté slečny šikovne vymenia so sympatickými mládencami práškové puzzle a pár eur a onedlho sa pripravujú na výstup na ulici lásky tesne pred Vlčím Hrdlom. V príjemnej mele sa práve tu vystrieda osadenstvo autobusu, vystúpia cestujúci z domčeku pre ľudí bez domova, čo opäť umožní ľuďom okupovať celý autobus, nie len jeho prednú tretinu. Cesta končí po prechode prístavného mostu.

Avšak nie len dobrodružný výlet touto limuzínou spraví šteklivý dojem. Pre lepšie nadobudnutie odporúčam náhodné stretnutia s miestnou kultúrou pri prechádzke lesíkom, injekčný dážď v okolí už spomínaného Pentagončíčku alebo vystúpenie miestnych protagonistov na vyberaných bulvároch centra Vrakunčičky. Okrem toho máme aj kruhový objazd. Veľavravné diela graffiti-umelcov, či ešte ľudovejšie exkrementálne výjavy na chodníkoch a budovách, ľudia relaxujúci na trávnikoch, lavičkách, preliezkach a pred obchodnými domami zabezpečia pôvab veľkomesta a multi-kulti atmosféru.

Tak ako má aj víno tisíc vôní a chutí, tak sa aj Vrakunčička zahaľuje na jar do vône neďalekej fabriky a čističky odpadových vôd, v lete dostáva nádych poľných hnojív a počas jesene a zimy láka výparmi kanálov.

Dúfam, že som vo vás vzbudil závisť, namyslení Mešťania, a i vy zatúžite vymeniť vašu studenú komoru za úžasný byt so vzrušivým výhľadom. Príďte sa pozrieť, v poobedňajšej špičke ste tu za necelú hoďku.