Pracovný príbeh
Svoj pracovný život som naštartoval už popri štúdiu na obchodnej fakulte Ekonomickej univerzity, keď som sa zamestnal ako „bellboy“ (elegantnou angličtinou povedané „picino“) v hoteli vysokého štandardu v centre Bratislavy. Napriek primitívnej pracovnej náplni to bol prínosný džob. Samozrejme, kufor sa dal vyniesť aj bez zbytočných rečí a človek by si vystačil aj so základnou slovnou zásobou, no pre mňa to bol bezplatný plnohodnotný konverzačný kurz angličtiny a nemčiny, a k tomu dopomáhali aj každodenné zahraničné noviny a časopisy, ktoré boli k dispozícii hosťom (a určite i zamestnancom). Brigáda v hoteli mi tiež odkryla všetky skryté zákutia a odbory, ktoré držia celú organizáciu pokope a dopĺňala tak teoretické znalosti z „cestovnoruchárskych“ predmetov na škole. V neposlednom rade mi bola polovica mesačného príjmu vyplácaná v nezdanenom sprepitnom, takže s odstupom času aj z tohto pohľadu hodnotím prácu „picina“ za najlepšiu možnú brigádu.
Cestovný ruch ma neopustil ani po odchode z hotela a učarovalo mi lietanie. Konkrétne výhodné lietanie. V slovenskej spoločnosti, neskôr skrachovavšej. Vybrúsená nemčina a angličtina, okrem iného medzičasom aj potvrdená štátnym papierom, mi poslúžila pre každodenné telefonovanie na zákazníckom centre. Rezervácie leteniek, vyhľadávanie spojení, podávanie informácií, a to všetko ľuďom z celej Európy, to bola paráda. A k tomu všetkému aj zamestnanecké letenky a každomesačné výlety po starom kontinente vo mne ešte mohutnejšie rozprúdili cestovateľskú túžbu.
Veľkým prínosom tiež boli komunikačné tréningy, a niekoľko grífov mi ostalo do dnes (slovu problém sa skutočne vyhýbam).
Nasledoval ďalší polovičný úväzok na call centre, tentokrát v úlohe kontrolóra, a až keď som po ukončení školy začal uvažovať o plnohodnotnom (rozumej plnohodnotne zaberie tretinu dňa a života) zamestnaní, som sa ocitol v americkej megafirme, ako jeden z mnoha článkov, ktoré ju tvoria. Moje vzdelávanie sa posunulo do sféry IT a sveta počítačových sietí. Kultúra rozsiahlej zahraničnej firmy, rôznorodosť procesov a práca v tíme mi dodávajú istotu a priestor pre rozvoj.
Avšak, stále mi čosi chýba – a to čosi sa ukrýva v kreatívnom rozvoji, v pocite uznania za prácu, ktorá plynie z môjho vnútra a tvorí tiež časť osobnosti. A to čosi sa mi, dúfam, podarí odkryť aj na tejto stránke.
Viac info v sekcii Dokumentov.
Richard – richard@knirsch.sk