Pred dvoma týždňami som sa rozhodol, že sa s poviedkami pohnem ďalej a oslovím niektoré vydavateľstvá. Ako prvé som si vybral jedno vcelku známe. Starostlivo som teda nasledoval jeho inštrukcie a pripomenul som si dávne pred-počítačové časy, kedy sa kanceláriami a bytmi rinulo rytmické bubnovanie a cinkanie písacieho stroja. Imperatívne inštrukcie vydavateľstva (mimochodom, ich internetovej, nie tlačenej stránky) kázali koncept knihy vytlačiť. Divím sa, že nešpecifikovali aj typ a presný rozmer papiera. Po vytlačení vložiť do obálky a odoslať s presným popisom. Napriek tomu ma toto administratívne poleno a rozmar voči prírode neodradilo, a s hrubou obálkou som sa vybral na poštu. Tu už čakala ďalšia štátno-správna bariéra, a síce pani za okienkom, spoza ktorého supím zrakom hľadela na každého nepriateľa využívajúceho v dnešnej dobe listové služby pošty. Po zamlčanom pozdrave schmatla obálku a netrvalo dlho, kým elegantným maďarským akcentom zahlásila „veď ste vypísali červeným perom!“. Nečakaného komandu som sa spočiatku zľakol, no pohotovo dodávam „noo, lebo červenú farbu mám rád“. „Ale nám na pošte červená nepáči! Potom budú mať problém, neviem, či odošleme ten list!“ Tie výkričníky nepíšem nadarmo. Napriek nešťastným vyhliadkam sa mi obálku s červeným adresátom podarilo odoslať. Teraz už len čakať na snáď pozitívnu odpoveď.

Každý druhý deň som poctivo kontroloval schránku a netrpezlivo vyčkával dopis. Nič. Až kde tu zrazu, v schránke sa objavila pošta. Avšak elektronická! Vydavateľstvo zrejme preferuje starobylú komunikáciu iba jednosmerne. Email bol veľmi stručný a strohý.

Vážený pán Knirsch,

ďakujeme Vám za ponuku, ale redakčná rada sa rozhodla nezaradiť tieto poviedky do našich EP. Poviedka by mala mať aj nejakú pointu.

Text skartujeme.

So želaním príjemných sviatkov

XY, odborná redaktorka

Ojoj. Pani XY mi zhoršila deň. Ani nie tak cudzími skratkami, či zákerným oznamom o tom, kde skončila moja útrapná práca s tlačením a odosielaním písaného textu, ale hláška, že moje poviedky nemajú pointu, to ma ranilo. Podľa mňa pointu majú, a možno i viac než jednu, len zrejme pani PP (puritánska pi**, ééé, pani) na ňu neprišla, keď sa prežehnávala nad obsahom či nezvučným menom autora. Ničto. Mňa len tak ľahko nedostanú. Radšej si užijem tie „príjemné sviatky“ a skúsim ďalšie vydavateľstvo.