Nebolo veľmi náročné spomenúť si na miesta, kde sa počas piatočných a sobotňajších večerov zabávala vysoká štíhla slečna, s postavou takmer dokonalou a povahou takmer výnimočnou. Táto dvadsaťšesť ročná prirodzene veselá blondína vedela, ako sa upíja z kalicha pôžitku a riadená princípmi túžby a slobody si neodoprela žiadnu formu zábavy. Rozhodne nebola abstinentka, fajčila a niekedy siahla aj po zelenom prírodnom opojení, milovala tanec a kluby a už dávno nebola nevinná. Aj pre jej otvorenosť, bezprostrednosť a pozitívnu životnú energiu ju ľudia obľubovali. Organizovanie svojich búrlivých víkendov prenechala na svojich lepších i horších známych, priateľov aj kolegov, ktorí nikdy nezabudli Moniku pozvať a oceniť jej prítomnosť.

Z pochopiteľných dôvodov stratila záujem hľadať trvalejší vzťah a princa na bielom koni, s ktorým by zostala šťastná a spokojná do konca života. Dávno už nežila v rozprávkach a vedela, že realita je iná. Užívala si to, čo mala a smela mať a nikto jej to nezazlieval. Na svadbách svojich kamarátok a spolužiačok zo strednej školy na seba upútavala pozornosť v dokonalých šatách, na stretávkach a posedeniach s kolegami nikto nezabudol vysypať spŕšku komplimentov, úprimných i neúprimných, ale predovšetkým hrejúcich a potešujúcich. S kolegami trávila mnoho času, nie len na popoludňajších kávach, ale aj na pravidelných stretnutiach po práci a týchto päť ľudí, s ktorými sedávala za stolom a obracala poháriky, poznala dopodrobna. A dopodrobna poznali aj oni ju, vedeli o jej životnom štýle a bezpredsudkovosti. Vedeli, že po opojení a vášnivom tanci rada zabúda na okolky a v jej byte je povolené všetko; všetko mimo zaľúbenia sa. S východom slnka sa so svojou piatočnou či sobotňajšou láskou bez zármutku rozlúči a posledné zvyšky alkoholu a eufórie ju pomaly opustia ako nevšedná povrchná túžba, ktorú tak často prežívala.

V tú piatočnú noc sa Monikino bytie riadilo nemenným scenárom, napísaným perom rozkoše a hriešnosti a svoje úmysly dávala jasne najavo, kým v klube kúsok od električkovej trate obscénne tancovala so svojím kolegom Marekom.

Keď sa jej bez ostychu a hanby dotýkal, hlavou je preblesli situácie povrchnej lásky. Ešte si živo spomínala na mladého študenta, ktorého zaviedla do miestnosti pre personál vedľa baru a ukázala mu čaro orálneho sexu, ktorý s chuťou a do konca robia len náruživé ženy, skutočné nymfy. Hoci on si jej meno zapamätá navždy, ona to jeho už dávno zabudla. V tú istú noc stihla na parkete privábiť svojím vyzývavým tancom, gestami a pohľadom aj architekta zo Švajčiarska, inteligentného a pôsobivého muža v značkových okuliaroch a drahom kvalitnom obleku. Vtiahla posledný centimeter cigarety, zahasila ju a vyfukujúc hustý dym sa k nemu približovala. Prišla k nemu otočená chrbtom a vlnivo sa dotýkala svojím poloodhaleným maličkým zadkom o jeho pás, pričom voľne pohybovala rukami, na ktorých sa leskli drobné kvapky potu a výrazný strieborný náramok. Keď rytmus hlasnej hudby poľavil, otočila sa, upravila mu kravatu a veľkými hnedými očami mu vyzradila svoje tajomstvo. Architekt neváhal a pomohol Monike priblížiť sa k nemu, jeho ústa nenásytne značkovali jej uši, ústa, krk, dekolt i poodhalené pevné brucho. Rukou prechádzal po jej prsiach, hral sa s jej vlasmi, dotýkal sa jej štíhlych a dlhých nôh a bez akéhokoľvek odporu z jej strany zachádzal aj pod krátke šaty a užíval si dotyk toho pevného zadočku, ktorý predtým len obchádzal jeho pás. Voňal ju žil ňou. Monika nezaostávala. Pod košeľou nahmatala vypracované telo, pritlačila sa ešte bližšie, obtierala sa o tohto charizmatického cudzinca a na pravom stehne zacítila dôkaz jeho obrovskej túžby. Moniku zachvátila chuť, pred očami si predstavovala očakávanie budúcej vášne a bez váhania ho zaviedla do toho istého kumbálu vedľa baru, kde na dverách stále visel zákaz vstupu nepovolaným. Avšak rozkoš ju, a muža v kravate povolala a vtiahla do vášnivého spojenia v chladnej tmavej komore. Keď do nej zozadu tvrdo vnikal a rukou zachádzal na ohanbie, vnímala len basy z vedľajšej miestnosti a svoje hlasné vzdychy. Nohavičky mala stiahnuté pod stehnami a krátke zvodné biele šaty povytiahnuté nad kríže. Držala sa poličky nad jej hlavou a pevne do nej zatla nechty v dlhom momente vyvrcholenia jej spojenia so švajčiarskym architektom.

Monika pocítila zachvenie v lone a len myšlienka na tieto udalosti ju priviedla do vytŕženia. Teraz však stála oproti Marekovi, vysokému pacifistovi s dredami, ktorý čakal na signál odchodu a o momentálnych avantúrach v Monikinej hlave nevedel.

V pohároch od miešaných drinkov sa už len bezmocne topil ľad. Monikino svedomie mäklo a jej túžba rástla. Chytila Mareka pod pažu a odobrali sa do jej bytu, len kúsok vzdialeného od električkovej trate na opačnú stranu od klubu. Desaťminútová prechádzka januárovou nocou sa Monike zdala večná. Jemne sa jej krútilo v hlave, cítila zo seba alkohol a hlad, ruky jej mrzli a iste jej vadil aj sneh dotieravo vrážajúci do tváre. Vdychovala mrznúci vzduch a celý čas si predstavovala, ako sa obzrie vo veľkom zrkadle v priestrannej chodbe jej bytu. Videla tam seba, ženu v rokoch rozkvetu, vysokú blondínu, človeka bez smerovania. Videla tam len svoju postavu, no jej vnútro sa v predstavách strácalo.

Otvorila dvere a Marek len potichu vkĺzol za ňou dnu a vyzul sa. Odložili si bundy na vešiak a posadili sa na široký mäkký gauč. Vzal ju do náruče a chcel vášnivo pobozkať. Monikine oči však boli prázdne. Marek si, ešte stále opojený alkoholom a túžbou, vôbec nevšimol, že je duchom neprítomná. Bozkával ju, ale necítil odozvu. Monika sa len nehybne opierala o jeho hruď a nakoniec sklonila hlavu nad jeho krk.

Ucítil len teplý prúd horkých sĺz.

Moniku v tú chvíľu ovládla droga. Droga presýtenia jej nekontrolovaným vášnivým životom. Túto noc nevšedne podviedla zdržanlivosťou a odpútaním sa od svojich pudov a potrieb samú seba. Bola neverná svojmu imidžu kráľovnej sexu, svojím zásadám a prioritám túžby. Vzoprela sa. Po nekonečných rokoch precitla a uvedomila si, že dnes nadránom, na mäkkom gauči v obývačke jej prenajatého bytu definitívne  dospela.

Marek sa priateľsky usmial a pohladil jej rovné blonďaté vlasy. Nevedel, čo sa deje. Veľmi dobre poznal Monikinu povesť a jej tenké zábrany. V klube ešte všetko vyzeralo úplne inak, nechápal, čo sa stalo a najskôr chcel vinu hádzať na seba. Vo vnútri to v ňom vrelo, no svoju nespokojnosť navonok nedával znať. Aj keby áno, Monika by ostala ľahostajná. Odvrátila sa, pritúlila do deky a zaspala tvrdým bezsenným spánkom. Spánkom, v ktorom zabudneme všetky svoje starosti a obavy, a ktorý očistí dušu ako úprimný plač a na tvári vyformuje výraz vnútorného pokoja.