Janke až poskočilo srdce, keď sa dozvedela, že predsa ostalo jedno voľné miesto v aute, ktoré bude smerovať do útulného bežkárskeho strediska v rakúskych alpách. Partia kamarátov-bežkárov si opäť, túto zimu už tretíkrát, prenajala chatu v horách. Rodinný penzión ukotvený na úpätí lesa, s výhľadom na široké okolie, celý z dreva, čo mu dodávalo typickú vôňu romantiky a pocit spojenia s prírodou.

Janka sa brodila snehom, oblečená v zimnej lyžiarskej kombinéze hore kopcom, nesúc si bežky opreté o rameno. Na perách jej hral vždy prítomný čarovný úsmev, vrtký, pokojný, úsmev, ktorý mávajú duševne vyrovnaní a so životom spokojní ľudia; ľudia, ktorí sú radi na svete a robia ho šťastnejším a pokojnejším.

Od parkoviska viedla asi dvestometrová cestička ku chate. Neprítomnosť áut v okolí len dodávala pocit pohody a oddychu. Menšiu športovú tašku s vecami na nastávajúci víkend si však Janka neniesla. Už pri aute ju schytil Daniel a ponúkol sa, že ju odnesie. Od začiatku cesty si spolu rozumeli. Športový typ, presne ako ona, vtipný a slušný. Janka, mladá, vysoká sympatická bruneta, veriaca. Zadaná. Už vyše pol roka sa stretávala s Petrom, prísne katolícky založeným tridsiatnikom, ktorý jej venoval všetku svoju pozornosť. Chodili spolu plávať, behať, navštevovali kurz tanca a učili sa japončinu. Mali však prísnu zásadu: Do svadby ani jeden z nich nechcel počuť o intímnom zblížení sa. To malo prísť až vo vhodnom čase, počas svadobnej noci. Obaja toto spoločné rozhodnutie rešpektovali a podporovali. Daniel si tento príbeh vypočul už počas cesty autom a váhavo prikyvoval, hoci vo vnútri s takýmto prísnym postojom nesúhlasil. Jeho život bol rozhodne búrlivejší. Bol zvedavý, čo by na to medzi štyrmi očami povedal Peter, ten však po Jankinom boku dnes na chatu nekráčal. Ochorel a nevládal ani len vstať z postele. Janke však odísť nebránil, a bol skôr rád, že ho nebude vidieť ležať skoleného zákernou chrípkou, ale využije príležitosť, keď jej známa tiež ochorela a Janka ju môže nahradiť na tomto príjemnom výlete.

Bežkári konečne dorazili a kým si všetci rozdelili izby a vybalili batožinu, zotmelo sa. Krb sa pomaly rozhorieval a čaro drevenej chalupy začalo opantávať všetkých hostí. Z notebooku sa ozývali disco hity osemdesiatych rokov, po obývačke sa šírila vôňa tlejúcich uhlíkov a práve prichystanej syrovej misy. Všetci si užívali družný rozhovor, ktorý vedia vytvoriť len dobrí priatelia a kvalitné víno.

Janka si doliala štvrtý pohár Cabernetu a definitívne sa uvoľnila. Zabávala sa, smiala sa, mala chuť spievať. Cítila, že jej na líca stúpa horúčava a že štvrtý pohár musí byť posledný. Pýrila sa, a v dobrej nálade sa spontánne chrbátom túlila k Danielovej náruči, ako to ženy rady robievajú, keď sú jemne pripité a otvorené.

Červené víno. Kto by povedal, že droga tak nevinná a bežná, častokrát považovaná dokonca za liek, dokáže v nedotknutej zásadovej žene spustiť lavínu hriechu. Ani ona sama by si to nikdy nepripustila. Nikdy si ten moment ani nepredstavovala. Netušila, čo príde. Ba ani jej telo. To iba zmätene vydávalo signály prijatia v očakávaní blížiacej sa rozkoše, strielalo červeň do Jankinej tváre, jemne brnelo rukami, nohami, rozsvietlo jej oči, aby dali najavo jej vnútorné hlasné áno. A možno si to teraz prvý raz uvedomovala, možno sa to už niekedy prihodilo, ale tentokrát to celkom jasne vedela. Konečne zistila význam slova, ktoré sa vždy v konverzáciách druhých snažila ignorovať. Bola nadržaná.

Daniel si bol istý. Doľahlo na ňom svetlo túžby, ktoré sršalo z Jankinych očí. Nebol žiaden amatér, žiaden začiatočník, v intímnom spojení okúsil už veľa žien. Také silné žriedlo túžby však už dlho nevidel. Ak vôbec niekedy. Nesmelo si kládol otázku, či by to mohla byť pravda, či je naozaj táto príťažlivá vysoká žena s plným poprsím a jemnou tvárou nepoškvrnená. Smie potom vtrhnúť do jej pevne stráženého zámku, zosadiť infantilnú princeznú z trónu a spraviť z nej hrdú kráľovnú?

Nechcel uveriť, že v tej spŕške pocitov, ktorá ho zachvátila, sa nachádzal aj strach. Bál sa revolúcie poddaných, bál sa zajtrajška, bál sa záväzku. Pretože portrét muža, ktorý privedie ženu na dráhu telesnej lásky, visí navždy v jej srdci. Časom môže zapadnúť prachom a ostať za zatvorenými dverami poslednej komnaty, ale kedykoľvek sa dvere môžu otvoriť a spomienka oprášiť. Lebo aj keď rozum zabudne, srdce si pamätá a vždy nájde aj to, čo sme si mysleli, že bolo dávno vyhodené.

Janka sa túlila čoraz bližšie a jej zvedavosť sa nedala zastaviť. Predstavovala si jeho jazyk vo svojich ústach a celkom sa tej myšlienke poddala. Nechala svoje telo, aby zvíťazilo, aby jej ukázalo, čo si praje a čo potrebuje. Keď zacítila, že jeho jazyk už nie je len predstavou, dostal sa do jej úst a pahltne si ju začal brať, sať z jej pier a ona pocítila ako ňou prešla vlna vibrácie od uší, cez šiju, pomedzi lopatky až k zadku. Zacítila mravčanie na ohambí, až mimovoľne zašúchala stehnami. Telo si pýtalo viac. K Danielovým ústam naklonilo pravý ušný lalok a Jankina ruka túžobne hladkala Daniela po hrudi. Prvý raz si uvedomovala, že mužské telo je také iné, pevné, svalnaté. Pri každom skúmavom pohybe rukou, teraz už po jeho krku a tvári, sa jej zmocňovala vyššia moc. Nevinná žena sa začala riadiť zákonom túžby, proti ktorému sú neúčinné všetky odvolania, ktorý nezastavia žiadne argumenty, lebo inokedy vplyvný právnik rozum sa len nečinne a nemohúcne prizerá.

Daniel ju hladil po celom tele, už bez strachu zachádzal šmátravou rukou pod rolák, drzo ňou prechádzal po Jankinom krku, chrbte, silno jej mačkal zadok a zadnú časť stehien. Ruka opustila rifle cez predok a pritom prešla cez jej vlhké nohavičky. Janka zastonala. V blízkom objatí obaja zacítili vôňu ženy, ktorá bola vstupenkou na pokračovanie príbehu. Daniel ju zdvihol do svojho náručia a odniesol do izby. Pomaly a s jasným úmyslom. Bez strachu a premýšľania. Bez predsudkov a plný vášne.

Začal veľmi opatrne, vedel, že od ženy neotesanej množstvom milostných vzťahov nemôže očakávať všetky techniky fyzickej lásky. Ale vedel, že tá praveká podstata súlože bude neobyčajná. Neustále ju bozkával a hladil, než sa odhodlal ku kroku, ktorý mu nasadí korunu.

Bolesť, ktorú očakávala, neprišla. A keď aj áno, necítila ju. Bola totiž unesená do inej dimenzie, kde tradičné vnemy ako bolesť, hnev, či stálosť neexistujú. Keď ju miloval, len tíško vzdychala a od vzrušenia a dovtedy neznámeho pocitu rozkoše sa takmer rozplakala. Konečne sa odvážila sama sa dotýkať miest na svojom tele, ktoré doteraz len obchádzala mydlom pri kúpeli. Konečne zistila, ako sa správa žena, keď uniká pred všedným svetom. Prechádzala si prstami po bradavkách, hladila si boky, drsne sa škrábala na podbrušku, a potom sa odvážila prejsť i na cudzie územie a užívala si telo muža. Žiadalo sa jej, aby ju naplnil do všetkých otvorov, nič jej nestačilo, chcela ho viac a všade, teraz a stále, nekonečne. Za ten pocit by bola ochotná vzdať sa všetkého. Od chtíču neskúsenej ženy bola takmer zúrivá, divoká, pýtala si sex a sex dávala. Keď dosiahla orgazmus, Daniel nevedel uveriť svojim očiam. Nepoznané pocity ňou zmiatali, plakala a lietala vo víre uspokojenia. A chcela viac.

Ráno sa Janka zobudila skoro. Slnko akurát lenivo vychádzalo na oblohu a letmo zasielalo svoje lúče cez jemne zarosené okno. Vzduch v izbe do rána vychladol. Jankine sediace nahé telo zohrievala hrubá perina, ktorú mala prehodenú cez ramená. Netušila, čo sa bude diať teraz – keď sa svet zmenil. Chcela myslieť, chcela sa ospravedlňovať, plakať, smiať sa, karhať samú seba. Ale ani jeden z týchto prísľubov straty nevinnosti neprišiel. Janka len mlčky sedela na tvrdej posteli, na javisku jej životnej premeny, nechala sa objímať slabými lúčmi slnka a usmievala sa. Už to však nebol nevyrovnaný a vrtkavý úsmev panny, ktorý zdobil Jankinu tvár v každom momente. Jej úsmev dozrel a dosnil. Zmenil sa na istý, potmehúdsky úsmev Mony Lisy, za ktorým sa skrýva skúsenosť, drogy, sex, a nevera.