Luciu každý poznal ako úprimnú a serióznu ženu, ktorá vždy koná poctivo a rozvážne. Vzrastovo nižšia, štíhla bruneta, energická a veselá Popradčanka často zostávala v práci dlhšie a čakala na Juraja, ktorý ju každý deň poslušne vyzdvihol spred budovy biznis centra. Len nedávno prerábali spoločný menší byt, kde títo sympatickí snúbenci prebývali už dlhší čas. V spálni ešte doteraz stálo vedro so zelenou farbou, ktorá vkusne zdobila stenu za užšou manželskou posteľou a odrážala sa v zrkadle vstavanej skrine na opačnej strane izby.

Známi len málokedy videli Luciu a Juraja hádať sa. Tvorili usporiadaný a vyrovnaný pár, ktorý spolu trávi takmer všetok voľný čas. Chodievali často do kina a do kaviarní, sem-tam zašli aj na pivo do neďalekej kolkárne.

Mnohokrát si Juraj v duchu premietal, aké by to bolo, keby sa Lucia aspoň niekedy odviazala a nebola až priveľmi strnulá a zásadová. Kamarátom vravieval o neskutočných posteľných dobrodružstvách, avšak stále ho tiesnila myšlienka, že sa neprávom chváli. Lucia totiž neuznávala žiadne experimenty, nado všetko si cenila vyrovnanosť ich vzťahu a obyčajný, nezhýralý ľúbostný život. Rôzne rady a naliehania dámskych magazínov, bláznivejších kamarátok, či obrazy kučeravých filmov, ktoré s Jurajom niekedy spoločne pozerali, ju nepresvedčili o nutnosti napodobnovať akrobatické kúsky hlavných aktérov.

Lucia bola veľmi zásadová. Narodená v lune barana napĺňala charakteristiky tohto znamenia a len veľmi zriedkavo ustupovala. Útla bola len telom, rozhodne nie povahou. Aj preto len naprázdno preglgla, napálená, s kútikmi úst široko od seba, keď sa dozvedela, že Juraj narýchlo zmenil pre dnešný večer program. Tešila sa na dlhý nákup domácich doplnkov vo veľkoobchode s nábytkom, kam už takmer dva týždne plánovali zájsť a konečne doviesť spálňu do finálnej podoby. Juraj však dal prísľub kolegom z práce ešte dávno predtým a len dnes mu stihli jeho povinnosť voči spoločnosti pripomenúť. Jeho rozhodovanie nebolo náročné, keďže muž zakotvený v dlhodobom vzťahu, už roky si užívajúci plnosť harmonického domova a vernej snúbenice po jeho boku, je rozmaznaný a prejedný dobrom života. Pretože sýtosť milujúceho partnera je rovnako nutkavá ako hlad po láske, pretože každého muža riadi mechanizmus vzrušenia a nespokojnosti. Akonáhle sa objaví nová príležitosť, hoci len nepatrná možnosť objavu a vzrušenia, muž bez váhania zabúda na všetko dobré a trvalé, čo v jeho srdci vyrástlo. Preto Juraj argumentoval prísľubom kolegov a zašiel s nimi na posedenie v bare zakončené diskotékou, kde oči zatemní alkohol a srdce plytká túžba. Preto Lucia po práci nezašla so svojím snúbencom na dlhý nákup do veľkoobchodu s nábytkom, a práve preto netrpezlivo čakala na svoj autobus na zastávke pred prácou.

Koncom apríla sa už slnko odvážilo zostať dlhšie na oblohe a aj o šiestej večer bola vozovka ešte komorne osvetlená poslednými dennými lúčmi svetla. Lucia cítila vo vzduchu vôňu definitívne vládnucej jari a pohľadom na oranžové nebo sa snažila zahnať negatívne pocity z telefonátu s Jurajom.

V zamyslení si až po treťom zvolaní “Prepáčte, slečna! Slečna!” uvedomila, že hlava vyzerajúca z otvoreného okna čierneho terénneho auta, sa obracia na ňu. Pristúpila bližšie, hoci dobre stavaný tridsaťročný  muž s upravenou briadkou a výzorom seriózneho podnikateľa, zastavil dvoma kolesami na chodníku, asi dva metre od zastávky. Lucia bola roztržitá, tak ako každý človek, keď je vyrušený z prúdu svojich myšlienok a vytiahnutý vlastného sveta, a to ešte niekým, koho vôbec nepoznala. Luxusné auto s pohľadným vodičom v nej vzbudzovalo pocit rešpektu a zvedavosti. Keď sa jej muž za volantom pýtal na cestu k známej reštaurácii, nevedela poriadne zareagovať. Len rozpačito splietala možnosti cesty, pretkávala to zdržanlivým “nie, nie, počkajte”, až kým ju prehlušil hlasný klaksón autobusu. Auto muselo bezpodmienečne odísť. Lucia bola sama prekvapená svojou bezprostrednou reakciou. Bez zaváhania nastúpila na miesto spolujazdca a zatvárajúc dvere z nej len vypadlo “choďte, bývam kúsok odtiaľ, budem vás navigovať, takto to nemá zmysel”. Auto sa rozbehlo s ráznym zaturovaním silného motora a v sekunde bolo zo zastávky preč.

Nerozumela sama sebe a svojmu činu. Netušila, prečo to spravila. Už od mala deťom zakazujú brať cukrík od cudzích ľudí, nie ešte nastupovať k neznámym mužom do luxusných áut. Ovládol ju adrenalín a strach. Zrazu chcela všetko vrátiť späť, chcela otvoriť dvere a vystúpiť, kľudne aj za jazdy, stále si v hlave premietala, ako sa ospravedlňuje, že nepomohla a nastupuje do autobusu. Rozhorčenie z Jurajovej výhovorky sa jej v tej chvíli zdalo malicherné a dala by všetko za to, aby teraz mohla nakupovať aj sama.

Zostala úplne ticho a vodič automobilu tiež nič nevravel. Suverénne pokračoval v šoférovaní akoby si bol náhle spomenul na cestu k známej reštaurácii. Luciu tým desil ešte viac. Strach a nesmierne napätie ju ovládalo ako divadelnú bábku; prikovaná k sedadlu zacítila, že sa jej jemne trasú nohy v kolenách. Ruky mala zopnuté lakťami k sebe a priložené k hrudi. Pozerala sa von z okna a sila okamihu jej nedovolila obzrieť sa na muža za volantom. Uvedomovala si, že smerujú von z mesta.

Po pätnástich minútach mlčania sa Luciine obavy a strach z neznáma potvrdili. Čierny džíp zastavil na pustom parkovisku pod diaľničným mostom, kúsok za mestom. Slnko medzičasom zapadlo a vzduch sa mierne schladil. To však Lucia nezistila, keďže tlmené okná boli zatvorené. Stále mlčala a ani sa nepohla, bola ako obarená, nesmelá, kedysi tak energická a rázna žena sa premenila na ustráchané dievčatko, ktoré nemalo silu ani odvahu zmeniť dianie.

Tušila, čo príde. Prehrávala si všetky scény z filmov a svojich zlých snov, kedy sa náslník zmocní bezbrannej ženy a bez povolenia si ju vezme. Dych sa jej zrýchlil a slzy sa jej tisli do očí.

Na svojom ľavom stehne zacítila silnú ruku muža. Jej reakcia ju položila. Neverila. Nechcela veriť ani cítiť, myslela, že blúzni. Chcela sa hnevať, chcela plakať a kričať o pomoc. Lenže telo to cítilo inak. Zmocnilo sa jej mohutné vzrušenie, aké vo svojom živote nikdy nepocítila. Do každej časti jej tela sa lial vodopád strachu, adrenalínu a zároveň rozkoše. Bola celá bez seba. Muž, ktorý sedel vedľa nej, s rukou nenásytne prechádzajúcou po jej stehnách, násilník z kriminálnych  filmov a zlých snov, sa vo vnímaní jej tela premenil na objekt túžby. Nerozumela tomu. Jej strach bol ako olej priliaty do ohňa túžby, jej rozum sa pominul a pocity zbláznili. Muž jej vyzliekol blúzku a ona len letargicky nadvihla ruky. Rozopol jej podprsenku a veľkými rukami jej perverzne chytal jej biele okrúhle. Sklonil sa k nej a hrýzol jej výrazné bradavky. Silno a bezcitne, pričom svojou rukou jej zašiel pod nohavičky a dával jej drsnú masáž. Lucia bola oholená a vlhká, čo ho rozpaľovalo ešte viac. Prešiel k jej ústam. Bradavky sa jej napĺňali krvou, pery mala dokúsané a stále cítila jeho dotieravý jazyk. Cítila ho všade. Bol ako utrhnutý z reťaze. Bral si ju ako chcel on a ona len ticho kňučala a nebránením sa súhlasila s každým jeho dotykom, každým jeho vulgárnym prejavom povrchnej mužskej túžby. Vyzliekol si nohavice a stiahol opasok. Luciu schytil a pritiahol si ju k telu. Na krku cítila jeho vypracovaný biceps a na zadku rany studeného opasku. Zadok sa jej červenal a ona každou ranou vrieskala. Volala po pokračovaní tohto nonsensu. Jej prebudená vášeň ju celkom opantala a bez slova sa chtivo posadila na pohľadného muža za volantom, ktorého meno a životný príbeh nepoznala. Napriek tomu zostal on pánom situácie, hrubosťou násilníka a egoistického túžiteľa ju riadil, tvrdo chytal a zväzoval opaskom.

Po pol hodine a orgazme, pri ktorom sa jej prvýkrát zatočila hlava a takmer stratila vedomie, spadla späť do svojho sedadla spolujazdca. Celá červená a doráňaná, plná stôp bezcitného zaobchádzania a nasiaknutá vôňami lásky ešte dlho vydychovala a opierala sa spoteným čelom o tlmené okno.

Bez slova a pohľadu bola zavezená pred známu mestskú reštauráciu.

Lucia rýchlo vystúpila z auta a prešla sa pred vchodovú bránu paneláku, kde bývala. Mimovoľne jej napadlo vedro s farbou ležiace už niekoľko dní v spálni. Pod nohavicami stále cítila tlmené pocity bolesti po drsnom zaobchádzaní s jej materiálnym telom. Omnoho výraznejšia bolesť jej však vrážala do mysle. Vedela, že nebola znásilnená. Znásilňovala ona sama, až do momentu tohto prelomového zážitku, kedy jej sex a nevera otvorili oči a dušu novým aspektom poznania. Jej vzťah so sebou, ba ani s Jurajom už nikdy nebude rovnaký. Bola si tým úplne istá. Statočne mykla hlavou a zatvorila za sebou vchodovú bránu, bránu, ktorá ukončila jednu etapu jej života.