Starší neprerobený dvojizbový byt pod bratislavskou hlavnou stanicou bol prechodným domovom troch žien. Mladej Simony, ktorá do hlavného mesta prišla len pred mesiacom a narýchlo zohnala ubytovanie v prechodnej izbe, v podstate väčšej kuchyni, ale za dobrý peniaz. Vo vedľajšej miestnosti prespávala už vyše dva roky útla žienka Stanislava, istým spôsobom svojská, skôr tichá a utiahnutá. Znudená životom a rutinnou prácou bez štipky kreativity a zápaľu, bola spokojná, že býva so svojou známou, bývalou kolegyňou Ankou, sympatickou divokou ženou, ktorá sa netajila tým, že je lezba. Kamarátky boli už cez tri roky, bývali spolu aj v predošlom podnájme a keď vtedajší majiteľ byt predal, našli si súčasný neprerobený dvojizbový byt pod bratislavskou hlavnou stanicou.

Stanislavu spolubývajúce často videli cez pootvorené dvere sedávať na posteli topiacu sa vo svojich myšlienkach. Inak to nebolo ani v utorok večer, keď s pohľadom pohruženým do časopisu, ktorý očividne nečítala, meditovala nad svojím životom. Hoci nemala ideálnu prácu, mnoho známych, ani ktovieaký blahobyt, radosť jej prinášal jej partner Tomáš. Stretávali si vždy v Trenčíne, kam Stanislava na víkendy chodievala za rodičmi. On pracoval v parlamente Európskej únie a mal voľný len každý druhý víkend. Nevšednosť videnia sa a len občasné stretnutia, tiež nie vždy zakončené telesným vyvrcholením lásky, v človeku zanechávajú neustálu dvojakosť. Stanislava cítila vlnu pokoja a nadšenia, keď po štrnástich dňoch stretla Tomáša, vychutnávala si opojenie jeho spoločnosťou a dotykov, pozorne počúvala jeho výrečné vyznania, no zároveň ju vždy prebodla horká ihla z očakávaného obdobia samoty a smútku. Lebo čas radosti vždy vzlietne ako vystrašený holub, ktorý sa rýchlo vytratí z dohľadu. Avšak nákazlivá sila zúfalstva a nešťastia sa rozťahuje do všetkých kútov duše a zákerne napáda aj momenty víťazstva.

Stanislava odhodila časopis a snažila sa zabudnúť na svoje dotieravé dotyky myšlienok. Rozhodla sa opláchnuť si tvár studenou vodou a zmyť tým začínajúce známky depresie a migrény.

Do kúpeľne vtrhla v momente, keď Anka ležala vo vani. Zostala ako obarená. Vôbec nepočula Anku vychádzať z izby. Ponorená do svojich myšlienok na Tomáša, plne si uvedomujúca svoju samotu, asi nestihla zaregistrovať zvuk tečúcej vody, kroky, a žblnkanie kúpeľa.

Samota a odlúčenie sa do Stanislavy vkrádalo pomaly a zákerne. Podmanilo si jej myseľ, opantá ju a presvedčí o smútku, sklamaní a naliehaní po rozptýlení, povrchnosti a materiálnych radostiach. Potom vkĺzne nepozorovane do duše a egu zasadí poslednú ranu. Ranu, ktorá zanechá kráter bažiaci po naplnení radosťou, spoločnosťou, túžbou a pocitmi.

Stanislava dôsledky tejto rany cítila, hoci nevedela, odkadiaľ to prichádza. Riadila sa len následkami a pudmi. Spomenula si na svoje pubertálne časy, kedy hľadala cestu k svojej podstate a zisťovala, že to neboli len atletické postavy chlapcov, ktoré si vtedy v triede všímala. Myslela si, že pohľad na prezliekajúce sa dievčatá v šatniach je oprávnený, každé dievča predsa komentuje nedostatky tých ostatných, veľký zadok, nepevné ruky, infantilná spodná bielizeň. Nevinne a zároveň skúmavo si svoje spolužiačky prezerala a premkýnala ju úzkosť. Pocítila totiž túžbu. Mala chuť pristúpiť bližšie a dotknúť sa ich kvitnúcich pŕs, hladkať biele štíhle telá svojich spolužiačok a okúsiť bozk budúcich žien. Prezliekarne znamenali pre túto etapu jej života nesmierny boj so svojou osobnosťou, dlhé monológy argumentov a ospravedlnení, presviedčania sa, že aj jej spolužiačky dozaista zažívajú podobné pocity a vzruchy. Stanislava si uvedomila, že napriek jej úvahám sa nikdy nikomu nezverila a nevyrozprávala príbeh svojho vnútra. Randila a spávala s chlapcami a chlapmi, bola si istá, že sa jej to páči a napriek tomu v posteli, zabalená v deke, vyvolávala spomienky na dievčenskú prezliekareň zo strednej školy a zahanbene pozorovala svoje pocity a túžby. V ten moment, keď sa po rokoch ocitla zoči-voči nahému ženskému telu, pevnému telu jej spolubývajúcej, keď si uvedomila krásu obrovského poprsia a drobných Aninych bradaviek, jej plného zadku a širokých bokov, práve v ten moment si hlasno, a predsa sama pre seba, priznala, že je bisexuálna.

Anka všetko prečítala z jej očí. Vytušila jej vnútorné prosby a scenáre. A rozhodla sa, že v tomto dianí sa zahrá na režisérku a jednu z dvoch hlavných hrdiniek, ktorá privedie nerozhodné a konvenciou spútané žieňa z prísnej katolíckej rodiny na dráhu telesnej rozkoše, zbaví ju studu a ostychu a potvrdí v nej každú jednu obavu z čias dievčenských prezliekarní.

Anka ani na minútu nespustila pohľad z jej tváre. Pomaly vstala, nohy ešte stále ponorené v horúcej vode, zapravila si svoje dlhé ryšavé vlasy za uši a utrela pot z čela. Stanislava pozorovala tento šteklivý výjav ešte stále prikovaná k zemi, takmer bez dychu. Úpenlivo pozorovala Ankin fialový lak na nechtoch, ktoré letmo prechádzali po drobných bradavkách a prv než vzali do ruky mydlo, stihli vyzývavo zájsť cez zastrihnuté chĺpky ohambia. Stanislava takmer zamdlela. Cítila biť svoje srdce v krku, na čele, i v rukách a dochádzalo jej, že sa práve napĺňa jej zakázaný sen. Po svojom tele cítila energiu vzrušenia, striedajúcu sa so studeným potom, pozorovala boj srdca a rozumu, pri ktorom zvíťazí prenikavá túžba. Už to nebola len úzka kúpeľňa s vaňou plnou horúcej vody a zahmleným zrkadlom. Bola to súdna sieň, v ktorej sa riešil jej priestupok, a mocný sudca odklepol definitívny ortieľ. Podvolila sa. Zabudla na všetko, na všetkých, a zrazu začala preciťovať celé svoje telo.

Pozorovala svoju hereckú kolegyňu Anku, ktorá už namydlenými a klzkými rukami starostlivo prechádzala po svojom krku, skláňajúc hlavu na pravé rameno. Malíčkom si opäť odhrnula mokré vlasy a v dotykoch pokračovala po ramenách. Zastavila sa až na prsiach, ktorým venovala väčšiu pozornosť. Jemne sa masírovala pravou rukou, kým ľavá zachádzala stále nižšie. Na povrchu zostali len tri prsty. Začala sa prehliadka nevšedného zážitku, ktoré Stanislava dovtedy vídavala len vo svojich krátkych a zriedkavých myšlienkach. Vyzliekla sa a v zrkadle zahliadla svoju nižšiu postavu s pevným zadkom a stihla si uvedomiť, že celý čas mala pootvorené ústa a jazykom si mimovoľne prechádzala po hornej pere. Zatiaľ nikdy nepociťovala taký mohutný nával vzrušenia. Vkročila do vane, kde ju netrpezlivo čakala Anka. Máličko sa posunula na stranu, aby dala signál, že miesto vedľa nej je voľné. Stanislava si nepamätala vo svojom živote taký vášnivý francúzsky bozk, hryzanie pier a túžobný Ankin jazyk, ktorý nezostal len na jej ústach. Pozorne prechádzal po všetkých dôležitých zákutiach ženského tela. Tak dômyselne, ako ženu dokáže vycítiť len žena; žena, ktorá presne vie, ako reagovať, kedy na chvíľu prestať, kedy zrýchliť, kedy sa vhĺbiť, kedy sa vrátiť do iného údolia. Teplá voda po lýtka len znásobovala jej pocit rozkoše.

Keď Stanislava dosiahla druhý orgazmus, chcela svoje nebo opätovať a tentokrát si k Anke pokľakla ona…

Keď sa navzájom utierali veľkou osuškou, voda už bola úplne chladná. Simona stále neprišla domov, tak ešte rýchlo zašli do väčšej kuchyne, kde bolo aj Simonino lôžko, vzali si ovocie z farebnej misy na stole a s úsmevom odišli do Ankinej izby. Dlho do noci bolo počuť spoza dverí tichý a dôverný rozhovor dvoch dospelých žien; bol to rozhovor učiteľky a žiačky, rozhovor ktorý zosádzal z trónu samotu, rozhovor plný prítomnosti, sexu a nevery. Rozhovor, vďaka ktorému Stanislava vyhrala náročný boj s drogou samoty, a so svojím egom, sebecky odmietajúcim podstatu jej bytia.