Zoznámenie
Ahoj, – pozdravil takmer dvojmetrový mladý chlap žieňa kráčajúce oproti nemu.
Ahoj, – nesmelo opätovalo žieňa pozdrav, na chvíľku sa zahľadelo chlapovi do očí a potom rýchlo sklopilo zrak.
A tak, vďaka jednému slovu, sa chlap ochotný rozdávať lásku a nehu, a žieňa plné smútku a neporozumenia, zblížili o desiatej večer na tejto prázdej ulici v odľahlom sídlisku hlavného mesta.
To ešte Soňa netušila, že osudová láska na prvý pohľad nebude až taká osudová, ako si nahovárala. Dvadsaťštyri ročná panna, ani nie meter šesťdesiat nízka, jemne zaoblená, s prsiami, ktoré na prvý pohľad jednoznačne zaujmú každého okoloidúceho. A napriek svojej výrečnej povahe, príjemnému vyžarovaniu a nákazlivému smiechu stále slobodná. Už pred pár rokmi si začala uvedomovať, že všetky jej kamarátky prichádzajú na stretnutia so svojimi polovičkami. Hromžila, keď pri kúpe vianočných darčekov musela myslieť aj na drobnosť pre priateľkiných chlapov a spomenúť si na nich pri pozvánkach na párty.
V Soninom živote sa vystriedalo niekoľko budúcich manželov, z ktorých sa po niekoľkých stretnutiach vykľuk akurát tak žiadostivý úchyl bažiaci po zákutiach jej tela.
Presne ako naposledy. Na stretnutí s bývalými spolužiakmi zažiarila novým účesom a zrazu zatraktívnela v pohľadoch večných pubertiakov. Kedysi zakríknutá osemnástka v maturitnom ročníku obchodnej akadémie, teraz sebavedomá kučeravá bruneta v čierno-zlatom tričku, ktoré dôkladne usmerňovalo zrak spolusediacich. Humorné príbehy z nedávnych dní k nej zabávali skupinu dlhoročných známych. Milan vtedy celkom prepadol jej aure. Priniesol niekoľko rúnd vodky a na záver sa ponúkol Soňu odprevadiť domov. Štedré bozky, ktoré si venovali po ceste nechali Soňu snívať najbližšie dni o veľkej láske. Už na druhom rande si však uvedomila, že Milanova láska siaha iba do fyzickej roviny a že to vlastne nie je presne, to čo by očakávala. A tak sa rozišli skôr, než sa dali dokopy.
A tak, po pár nociach, kedy sa utápala v depresii, sa rozhodla, že nechá Amora, nech si ju láska nájde v pravý čas a nebude nič siliť. Prihlásila sa na hodiny jógy a do šatníka prikúpila ďalšie vychytávky podčiarkujúce jej plnú a šťavnatú postavu.
A potom prišiel ten piatkový večer.
Vybehla k najlepšej kamarátke Eve na fľašku červeného, ako mali vo zvyku. V piatok je človek po práci unavený a nemá náladu na veľa ľudí a dlhotrvajúce žúry. A hlavne, už ju prestali baviť. S Evou sa zabaví oveľa lepšie a hlavne, vyrozpráva sa z celého týždňa a zo všetkých všetečných problémov, ktoré ju trápia. Keď zostane fľaška prázdna a historky vyrozprávané, poberie sa Soňa von z vchodu na klasickú cestu po sídlisku smerom domov. Ešteže Eva býva len niekoľko ulíc od nej. Októbrový večer priniesol chladivé počasie a k tomu začalo mrholiť. Zababušila sa do mikiny a zrýchlila krok, aby bola čo najskôr doma. Sídlisko spalo napriek tomu, že bol piatok, a ulice boli prázdne a smutné. Jeseň ich vždy pripraví o čaro, ktorým ich zdobí leto. Uponáhľaným krokom obišla zatvorený lokál, v ktorom ešte nedávno vysedávali ľudia do neskorej noci a krikom dávali najavo letnú pohodu. Prešla cez cestu na druhú stranu a obzerala si chodník pred sebou. V diaľke sa črtala mužská postava. Rozbúšilo sa jej srdce. Necíti sa príjemne, keď večer musí sama prechádzať okolo ľudí, a hlavne chlapov. Zaujala ju však vysoká statná postava a umiernená pomalá chôdza. Žiaden načuchorený frajer, ktorý kráča akoby mal medzi nohami závažie. Chvíľu sa naňho zahľadela, dokonca aj keď už bol celkom blízko. V tvári sympatický hnedovlasý chlap, zrejme o čosi starší od nej. Vysoký, s veľkými hnedými očami ktoré na ňu hľadeli a usmievali sa.
– Ahoj, – vykĺzlo z neho, pričom sa stále na Soňu pozeral a venoval jej sympatický pohľad.
– Ahoj, – rozpačito odpovedala a ihneď sklopila zrak. Uvedomila si, že si ho zrejme pridlho obzerala. Podvedome spomalila krok a prinútila sa opäť pozrieť jeho smerom. To sa jej už rinula z úst nešikovná otázka.
– Poznáme sa? – snažila nahodiť priateľský tón, zároveň si však držala odstup.
– Nepoznáme. Ale chcel som ťa pozdraviť, – huncútsky dodal.
– Aha. No a odzdraviť sa sluší, – Soňa sa pokúša o pokračovanie konverzácie.
– Sluší, sluší. A som rád, že niekto vie, čo sa sluší. Mimochodom, niekto sa ako volá?
– Niekto sa volá Soňa. Teší ma.
– David. Tiež ma teší. A čo v piatok večer takto sama?
Kým mu vyrozprávala celý príbeh jej piatočného večera, diania posledných dní a vypočula si niekoľko vtipných zážitkov z jeho života, odbili takmer tri hodiny. Kráča po schodoch svojej bytovky pomaly. Vyzimená z nečakanej prechádzky, vyhriata z nečakanej známosti. Povzbudené emócie ju nenechali spať a myslieť na čokoľvek iné. Prevaľovala sa v posteli, v duchu si predstavovala uplynulé okamihy a ich pokračovanie. Predstavovala si muža, ktorého pred chvíľou spoznala, jeho život, jeho priateľov, myslela na to, ako vyzerá bez bundy, bez trička a vagínou jej prešiel starý známy pocit rozkoše. Pohladila si prsia a zacítila, ako ju opantáva rozkoš. Nesmelo si pravú ruku vsunula pod nohavičky a jemne zastonala. Cítila na sebe vysokého muža, sympatického a pohľadného, ktorý o ňu prejavil záujem. Skúsene si trela svoj rozvášnený klenot, teraz už celkom prevlhnutý a horúci, ľavou rukou sa hladkala, silno pritláčala prsty o bradavky a netrvalo dlho, kým sa spolu s myšlienkou na Davida spravila. Prikryla sa perinou a sladko zaspala.
Keď sa David vrátil domov, jeho partnerka Alica už dávno spala. Na Davidove piatočné excesy s kamarátmi si už zvykla a ani nečakala, že by prišiel pred polnocou a triezvy. Nechcela mu ich však odopierať. Po štyroch rokoch ich vzťahu zistila, že potrebuje aj kúsok slobody a pocitu nezáväznosti, a práve to mu poskytujú jeho kamaráti, mačovské reči, bezduchá zábava a plné fľašky tvrdého alkoholu. Alica však ani len nemohla tušiť, že nie vždy sa David vracal od kamarátov a dopitých pohárikov. Odreagovanie znamenalo aj diskotéku a rýchlu známosť na jednu noc a mnohokrát i najjednoduchšiu formu telesného zblíženia – lásku, ktorá je priamo vyjadrená sumou na tabuli recepcie nevestinca.
Ako veľmi musí byť muž ovplyvnený na to, aby vyhľadával čoraz riskantnejšie situácie, ohrozujúceho jeho vzťah? David už prešiel mnohými. Všetky postupne podrývali pevnosť a spoľahlivosť vo dvojnosť, v súžitie dvoch ľudí a vernosť. A tak, ako je to i pri droge, aj jeho záletnícke chúťky vyžadovali čoraz väčšie dávky, čoraz viac napätia a adrenalínu. Aj to bol dôvod, prečo neváhal vysloviť pozdrav počínajúce jeho zoznámenie so Soňou.
David sa potichu vyzliekol a ešte kým odsunul perinu a opatrne si ľahol, mu ostal zrak na Alici. Bola celkom pritúlená k vankúšu, trčala len jej chudučká ruka, ktorá akoby šmátrala na partnerovu polovicu postele. Jej biela pokožka žiarila ešte aj v prítmí izby. Ležala tam celkom krehká a smutná a Davidovi ju prišlo akosi ľúto. Ich posledné dva roky vzťahu plynuli ako dážď, v prítomnosti nasiaknutej jedom rutiny a pohodlnosti. Stereotypné dni a čoraz nudnejší sex ho zaktivizoval k vyhľadávaniu rozkoše a rozmanitosti v lonách iných dám, v alkohole a plytkých rečiach. A teraz, hľadiac na svoju vernú partnerku, ktorá mu celý čas poskytovala hrejivé zázemie, lásku a podporu vo všetkých životných momentoch, si uvedomil, že keby sa toto citlivé stvorenie dozvedelo čo i len o jednej avantúre, zrejme by skolabovalo. Odrazu mal pocit, že ju musí chrániť. Ale pred čím? A pred kým? Nebol to práve on, ktorý by jej mohol ublížiť, keby pravda vyšla najavo? Prúd myšlienok sa snažil ihneď zahnať. Aj tak to k ničomu nevedie. Napriek tomu sa mu do rána nespalo najlepšie.
Nebolo predsa len lepšie temné obdobie stredoveku, kedy na ľudí číhali nástrahy na každom rohu? Každý sa veľmi rýchlo mohol stať obeťou obvinenia z kacírstva, zlých mravov alebo rúhania. Popri všetkým neduhom doby, zákerným chorobám a prenasledovaniu morálneho zákona aspoň neostával čas na roztopaš. Myseľ bola príliš zamestnaná strachom a bojom o prežitie a neostával priestor na kučeravé myšlienky a v konečnom dôsledku bolesť zo sklamania.
Deň po
Soňa sa prebudila krátko predtým, než začali vyzváňať poludňajšie zvony neďalekého kostola. Chvíľu sa ešte prevaľovala v posteli, a potom celkom prebudená utekala do kúpeľne. Obzerajúc sa v zrkadle si všimla, že spod rozstrapatených vlasov a kruhov pod opuchnutými, prespatými očami na ňu pozerá radostná osoba. Akoby ju jeden jediný večer vytiahol z letargie posledných dní. Odrazu má pocit, že sa predsa len nájde niekto, kto sa do nej bezhlavo zaľúbi a bude to myslieť vážne. S myšlienkami nezrelej pubertiačky pobehovala cez byt po špičkách a mala pocit, že ju všetko teší. Skutočne sa trochu prirýchlo zaľúbila. Vlastne, ako zakaždým. Neraz jej už pobláznil srdce vysoký urastený muž, ktorý prejavil o ňu čo i len najmenší záujem. Nahovárala si lásku a predstavovala si žiarivú budúcnosť. A potom prišlo vytriezvenie.
Zvoní telefón. Eva.
– V pohode si včera prišla? Nejak si ma zabudla prezvoniť, a ráno som sa ti nevedela dovolať, tak si mi nahnala strach, – vyčítavo, no zároveň s uvoľnením sa Eva dopytovala, prečo Soňa nedodržala ich nepísané pravidlo prezvoniť sa navzájom, keď dorazia domov. Soňa sa zarazila, lebo skutočne tentokrát zabudla.
– Evi, prepáč. Ale keď ti poviem dôvod, určite pochopíš, – púšťa sa Soňa do vysvetľovania s pýchou v hlase. – Niekto ma po ceste oslovil, – usmeje sa akoby sama pre sebe do slúchadla a Eve vyrozpráva všetko o vysokom mužovi a svojich jagavých pocitoch v srdci.
– A pozval ťa na ďalšie rande? Dala si mu číslo? – Eva horí zvedavosťou a teší sa za svoju kamarátku, ktorej by už dávno chcela dopriať poriadny vzťah.
– Hej, budúci piatok. Cez týždeň má vraj toho veľa v práci a tak. Koniec koncov, mne to tiež vyhovuje. Zajtra príde otec, sľúbila som, že ho vezmem do lesa na prechádzku, keďže v poslednej dobe len namrzene sedí na gauči a nudieva sa. Hoci, poviem ti, Evi, Davida by som túžila vidieť aj hneď,- pravdivo dodáva, avšak Eve už nerozpovie svoje šteklivé myšlienky z dnešného rána.
Predstavovala si, že David znenazdajky zazvoní na dvere jej bytu. Ona netušiac kto prišiel, otvorí a sprvu sa zháči nečakanej návšteve, no srdce jej poskočí od radosti. Pozve Davida dnu, popíjajú čaj sediac oproti sebe na barových stoličkách pri kuchynskom pulte. Ona sa snaží bez rozpakov komunikovať a nedáva na sebe znať nervozitu. Líca jej však horia, tlak stúpa a vagína kričí. Blízkosť chlapa a dlhoročná túžba ju priškrcujú a prinútia ju nenápadne sa dotknúť Davidovho stehna, veľavravne hladieť do očí a prezrádzať dianie v jej vnútri. Potom sa len v neúplných predstavách vidí v jeho náručí a cíti jeho telo, pach a blízkosť. Svoje prvé milovanie si Soňa predstavuje vášnivé a plné lásky, vzrušujúce a hlavne dokonalé.
Kým sa spamätá, a zareaguje na Evinu ďalšiu otázku, opäť má vlhké nohavičky a hlavu plnú obrazov. Áno, toto musí byť jej vyvolený muž, muž jej života.
Zloží telefón a až teraz si nájde dva zmeškané hovory z rána od Davida. Radosťou div nezačne tancovať.
– Ach, ja blbá, prečo si na noc vypínam zvonenie!
David a Alica
Len niekoľko ulíc ďalej sa omnoho včasnejšie zobúdza aj útla blondýnka. Tiež mieri do kúpeľne a zahľadená do zrkadla kalkuluje radosti a strasti svojho života. V modrých očiach sa odráža smútok posledných mesiacov. Alica už mnohokrát zbystrila, keď u Davida vo vrecku nohavíc našla dámsky zapaľovač, keď z neho cítila ženský parfém, či nedbalo skrytý cucflek nad pravou bradavkou. Tušila, že má milenku, verila, že piatkové večery nie sú len o kamarátoch a pijatike. Napriek tomu jej krehká duša lipla na tomto dlhovlasom charizmatickom mužovi a nedovolila jej vzdať sa ho, hľadať iného, lepšieho. Radšej volila cestu trápenia sa, a istoty vzťahu a vízie sobáša, rodiny a vykúpenia v podobe bábätka.
David nič z toho nepostrehol. Zaujatý sebeckým životom bohéma vnímal Alicu ako samozrejmosť, jej lásku ako vzduch a jej prítomnosť mu poskytovala pohodlie zázemia a istého sexu. Vo vnútri srdca k nej stále cítil lásku a náklonnosť, no každodenný spoločný život, problémy vo vzťahu a rutina zničili počiatočné nadšenie a vášeň.
Alica sa so všetkým už dávnejšie zdôverila svojej najlepšej priateľke a vypočula si už mnoho ostrej kritiky ohľadne svojej nečinnosti a skrytých útrap. Niekoľkokrát už mala na jazyku spŕšku neslušných slov nespokojnej ženy, ale vždy si napokon do jazyka zahryzla a život išiel ďalej. Niekedy sa dokonca nútila pozerať aj po cudzích chlapoch, nechala sa nahovoriť kolegyňami na bujarú noc, no vždy to dopadlo rovnako – Davida zo svojho srdca a hlavy napriek všetkému vytesniť nevedela a jej libido sa neozvalo ani pri nežných dotykoch jej bývalého partnera, s ktorým sa tiež zopárkrát stretla.
Akurát, keď v konvici začala vrieť voda, začula zabuchnutie kúpeľňových dvier.
– David vstal,- pomyslela si a aicky vyberá z kredencu i druhú kávovú šálku a sype do nej okrem nesky aj lyžičku cukru.
– Ako bolo včera,- vyzvedá Alica, hoci ju to vlastne vôbec nezaujíma, najradšej by to ani nevedela.
– Super, veď ako vždy. Robo si našiel konečne prácu, pôjde robiť k nejakému súkromníkovi za tisícku mesačne. A Erik sa rozchádza s priateľkou, bol z toho dosť zlomený,- vymenováva témy predošlého večera. Zoznámenie s bacuľatou pannou sa medzi nimi nenachádza. Neprečíta jej ani dvojsprávovú rannú smsku plnú sladkých slov a elegantných lží. – Janka nakoniec prišla na ten pokec? – prehadzuje otázku ohľadne včerajšieho diania na Alicu.
– Hej, ale zdržala sa len na hoďku. Odkedy stavajú dom, tak nemá na nič čas. – Alica však ďalej neobjasňuje, že rozostavaný dom nie je ten najhlavnejší dôvod, prečo jej najlepšia kamarátka nikdy nemá času nadostač. Keď sa pred pár týždňami na firemnom večierku zoznámila s jedným rakúskym obchodným partnerom, nemyslela by si, že tento šestdesiatročný distingvovaný pán by mohol byť zvrhlý. A už vôbec by nechcela veriť tomu, že ona túto zvrhlosť bude uspokojovať. Ale plat nie je nič moc a stavba domu sa neustále predražuje, a koniec-koncov pár sto eur naviac sa vždy hodí. Aj preto včera odišla od Alici skôr, nastúpila na vlak smerujúci do Viedne a už o hodinu a pol si bezostyšne stiahla nohavičky a šesťdesiatročnému pánovi načurala do úst a nechala ho všetko poslušne pozlizovať. Nový dom je nový dom a peniaze sú peniaze.
– Zvláštne, však kedysi ste dokázali prekecať aj celú noc. Povinnosti ničia vzťahy, očividne. – David sucho skonštatoval, rýchlo si navliekol tepláky a ponúkol sa, že skočí do obchodu po čerstvé pečivo. A okrem toho si vybaví ešte telefonát s jednou namotanou žienkou, ktorá však niekoľko ulíc ďalej, ponorená do spánku, nezdvihne.
Pondelok
Pondelňajšie popoludnie v práci prešlo veľmi rýchlo. Ponorená v myšlienkach na svoju novú modlu, na uplynulý víkend a včerajší dlhý rozhovor cez telefón si dobíja životný elán. Kolegyňa z kancelárie už od rána čosi šípi. Soňa je síce vždy dobre naladená, ale takúto rozjarenú ju už dlho nevidela. Hlavou jej zrazu preblesne náznak závisti. Ona sama je už mnoho rokov vydatá, s deťmi v puberte a s o desať rokov starším manželom, ktorého libido ani zďaleka nepokrýva jej potreby. Pohľad na mladú energickú slečnu so šibalským úsmevom ju zraňuje. Cez víkend priviezli jej syna kamaráti opitého na mol, s manželom sa kvôli tomu vyhádala a aby toho nebolo dosť, jej najlepšia kamarátka zdúchla do Nemecka za milencom. Takto sa so svojimi životnými strasťami nebude mať komu zdôverovať. A opäť o čosi viac zahorkne a bdiac po nociach si so slzami v očiach bude predstavovať silného muža, ktorý ju z tejto cely zvanej manželstvo vyslobodí.
– Čo sa deje, Soni, nejaká si vysmiata,- s núteným záujmom sa nakoniec opýta. – Čo si porábala cez víkend?
– Ale, zoznámila som sa s jedným chlapcom,- pyšne priznáva. Kolegyňa, hľadiac na zaľúbenú tvár mladej ženy nakoniec pookreje. – Áno? A stojí za hriech? – potmehúdsky podhodí.
– To si píšte, Magda. Fešák a hlavne charizmatický. Vyzerá to tak, že som si konečne našla niekoho normálneho.
David sa v práci ako zvyčajne nešiel pretrhnúť. Víkendové dianie vyvolalo aj uňho mnoho pocitov a zážitkov, ktoré pozerajúc na obrazovku počítača kalkuloval. Stále mu chodila po rozume myšlienka na sex so Soňou. Počas neskorovečerného nedeľného rozhovoru sa dozvedel, že je stále panna a odvtedy mu táto skutočnosť lomcuje predstavivosťou. Pannu nikdy nemal a teraz sa naskytá šanca jednu okúsiť a pripísať ju do zoznamu svojich mileniek, kde by snáď konečne tromfla jeho zatiaľ najšteklivejšiu známosť – nymfomanku Ingu.
Inga
S touto zrelou učiteľkou telesnej výchovy a etiky na gymnáziu sa zoznámil pred niekoľkými mesiacmi. V piatok. Meter osemdesiat vysoká drsná žena s nie veľmi širokým slovníkom a strohým štýlom obliekania ho spočiatku vôbec nezaujala. V sídliskovom pajzli, kde s kamarátmi obracali už niekoľký piatkový pohárik, si ju predtým nikdy nevšimol. V podstate ani nemal prečo – dlhé nohy, krátka sukňa a veľkorysý výstrih dodávali tridsaťšesť ročnej dáme punc ľahkosti, okuliare s čiernymi štvorcovými rámami, naopak, vyvolávali serióznosť. Napriek tomu z partie postarších ľudí, profesorov miestneho gymnázia, nevyčnievala. Bola skôr tichá a decentne sŕkala pohár bieleho vína. David na zoznámenie s touto necitlivou tigricou však len tak ľahko nezabudne. Keď už potužený pivom a vodkou mieril na záchod, skrížila mu Inga cestu. V tmavej predsieni pred toaletami akoby sa nevedela rozhodnúť, do ktorých dvier vstúpiť. Spod sklenných štvorcov mieril na Davida cielený pohľad. Bezslovná reč ženskej túžby mu prikázala konať. Inga si nenásytne a neohrabane premerala jeho rozkrok a celú postavu a krátkym myknutím hlavy mu naznačila smer. Na dámske WC. Otvorila dvere, nechala ho vojsť dnu a potom za sebou zamkla. David si až teraz všimol čierny lak na nechtoch, ktoré šikovne rozopínali žltý zvršok kostýmu a následne čiernu krajkovanú podprsenku. A následne už drzo šmátrali pod jeho nohavice.
– Daj mi to tu narýchlo. – zašeptala s lascívnosťou v hlase a uštedrila mu vzrušujúci bozk. Potom si stiahla sukňu a šikovne sa posadila na pult s umývadlom. Nohavičky na sebe nemala. David stále nemohol uveriť tomu, čo sa práve deje. Triasol sa vzrušením a pripadal si, akoby sa ocitol v scéne neslušného filmu. Napriek skúsenostiam a mnohým románikom absolútne netušil, ako sa má správať. Stál oproti roztúženej žene, ktorá sa mu tým najlacnejším spôsobom ponúkala, jedným okom pozoroval odraz jej figúry v zrkadle, druhý pohľad mu dopadal na Ingin vlhký klenot. Prvýkrát sa mu stalo, že prv, než sa dozvedel meno svojej milenky, preskúmal jej najintímnejšie miesta. Po niekoľkých vulgárnych rozkazoch rozkročenej dámy v okuliaroch z Davida opadol už akýkoľvek ostych a spustil si nohavice i on, aby mohol s Ingou splynúť a v rýchlom surovom tempe ju doviesť k orgazmu. Krátko na to však opäť nenasýtne nasmerovala jeho hlavu k svojmu klenotu a nechala ho ochutnať kúzlo svojho rozvoňaného ohambia.
Potom, akoby sa nič nestalo, sa dôkladne poutierala papierovými servítkami pri umývadle, nasúkala na seba kostým, prepudrovala sa a chladne Davidovi podala papierik s číslom a menom “INGA”.
– Keď budeš mať chuť, kedykoľvek zavolaj. Čau. – a bez ďalších slov odišla.
David nakrátko tiež z dámskej toalety utiekol a rozpačito sa vrátil k svojim známym. Tam sa vôbec nič nezmenilo, čas akoby sa zastavil a len jeho mozog vedel, čo sa pred chvíľou kúsok od stola odohralo. Práve dorazila ďalšia runda a on sa len potmehúdsky pousmial, keď niekto z kumpánov z celého hrdla pripil “na super večer”. Spokojne rozvalený na stoličke potom nenápadne hľadal Ingu, ale zazrel už len jej žltý kostým, ako míňa bar a prechádza von cez vchodové dvere.
– Naozaj super večer, – pomyslel si, pritom však stále nerozumel tomu, čo sa zomlelo.
Veď on má byť ten Kasanova, pán alfa samec na love po ženách, chlap, ktorý si má podmaniť svoju polovičku, hoci len na jednu noc. A táto priama drsná profesorka s drdolom na hlave celkom prevrátila jeho vnímanie. Porozpráva to všetko kamarátom? Zdôverí sa s pikantnou príhodou? Zrejme nie. Toto si nechá len pre seba, ako malé tajomstvo, zahalený príbeh. Príbeh o nymfomanke, ktorá ho jeden piatočný večer dostala. Nevinného poslušného partnera, ktorý bol vlastne len špinavo zneužitý. Možno práve preto nebude mať žiadne výčitky, keď sa o pár hodín pritúli v posteli k Alici a dá jej pusu na dobrú noc.
O ďalší týždeň neskôr
Keď sa David už pol hodinu obliekal a chystal v kúpeľni, Alicu to vôbec neprekvapilo. Je predsa piatok. Už si nepamätá týždeň, kedy by bol ostal doma a venoval sa v prvý voľný víkendový večer jej. Usalaší sa do kresla s jej obľúbenou autorkou, naleje si pohár vína a vychutnáva si aspoň to, čo sa ponúka. Kľudný večer pre seba. Čo bude porábať jej priateľ ju v podstate nezaujíma. Vie, že strávi večer s kamarátmi vedením oplzlých rečí, popíjaním piva a tvrdého a lacnou zábavou. Keď to však k životu potrebuje, nebude mu brániť.
V Davidovej hlave sa však momentálne odohráva úplne iný scenár. Krátke telefonáty počas týždňa a pár šteklivých obrázkových správ od namotanej brunetky mu už nestačí. Konečne prišiel piatok a možnosť dostať ospravedlniteľnú priepustku. Ešte na seba hodil koženú bundu, vzal z poličky občiansky preukaz a tridsať eur a zatvoril za sebou dvere. Keď vyšiel z brány bytovky, ovanul ho príjemný teplastý vetrík. Vôňa slobody. Začiatok neviazaného večera zadaného muža, ktorý vhupol do pomedzia záväzku a voľnosti. Vetrík, ktorý ho o chvíľu odvedie od koreňov vzťahu, od rodinného kozuba a privanie ho do sveta zábavy a spoločnosti cudzej dámy plnej emócii a neukojenej túžby. Kútiky úst mu mimovoľne poskočili, oči sa rozžiarili a krokom šťastného človeka si razil cestu cez dve ulice a niekoľko domov ku vchodu číslo sedemnásť. Soňa ho už čakala dole. Na dome im nefungovali zvončeky, takže každú návštevu treba osobne vyzdvihnúť spred vchodu. Nasledoval nežný bozk na pery, konverzácia plná smiechu a radosti, ktorá ich odprevadila na tretie poschodie. Soňa sa očividne postarala o príjemnú atmosféru už predom – David ani netuší, že si zajednala pol dňa dovolenky, aby dnešný večer dotiahla do dokonalosti.
– Dúfam, že piješ vínko. O tom sme sa zatiaľ nerozprávali, tak som nevedela,- usmieva sa na Davida a bez toho, aby počkala na odpoveď, nalieva červené víno do nachystaných pohárov. David len pritakáva a vychutnáva si pohľad na zbrklú slečnu. – To je snáď sen,- pomyslí si. Chvejúca sa bacuľka v starostlivo vybranom vyzývavom oblečení sa tu servíruje priamo na strieborný podnos a ponúka sa s kvalitným vínom. David prekypuje radosťou a vo vzduchu cíti blížiacu sa príležitosť na zaujímavý večer a fajnový sex.
– Aký si mal deň? Pozeral si to video, čo som ti poslala mailom? – tvorí Soňa konverzáciu, kým odbieha do kuchyne po jednohubky. Akonáhle sa vracia, nevnímajúc, čo David hovorí, mu spontánne dáva pusu na líce a usádza sa vedľa neho na krátku dvojpohovku. Neohrabaným posunkom ho plesne za stehno, pozrie sa mu do očí, potom sa strhne, začne smiať a načiahne sa po pohár.
– Čo je? – úsmevným tónom sa David nenápadne dožaduje pokračovania. Soňu nežne pohladí a tiež sa nahne ku stolu.
– Ale nič, len mi asi šibe,- zahovára Soňa pubertálnym manierom jej hanblivú snahu o dotyk. David však veľmi dobre pochopil, o čo jej ide. A sám už viac nevedel odolávať lákavému pokušeniu intímne sa zblížiť s touto nadržanou pannou.
Koniec nevinnosti
Pohár vína odložil späť na stôl a Soňu nežne poískal po vlasoch. Vzduchom sa niesla hustá aróma vášne a k jej rozpútaniu chýbal už len vzájomný hlboký pohľad do očí a romantický bozk. Obaja sa pritisli k sebe a vychutnávali si nekonečnú výmenu jazykov a pier. David tušil, že sa schyľuje k naplneniu jeho plánov. Odrazu ho premkla nervozita. Bude správnym učiteľom lásky pre neskúsenú ženštinu? Predsa len to bude panenský kúsok aj preňho, prvá skúsenosť s nepoškvrnenou slečnou. Víno v hlave a tlak v nohaviciach ho však ubezpečili, že bude najlepším spoločníkom.
Pomaly Soňu zobliekol z trička a podprsenky a pohľadom prešiel po jej bacuľatom tele a obrovských prsiach. Oproti jeho vychudnutej Alici to bol značný rozdiel, ktorý si veľkoryso užíval. Pustil sa do láskania jej predností, kým ona sa slastne usmievala a vychutnávala si prvého muža v jej odhalenom náručí. Hlavou jej na okamih preblesli všetky články a obrázky, ktoré študovala, všetky pornofilmy, ktoré pozerala a v nedočkavom napätí ňou zmietali dva protichodné pocity – vzrušenie z očakávania a strach z neznámeho. Keď sa však David sklonil k jej rozvášneným nohavičkám a nežne sa do nich zabáral, vystrelilo v Soni tisíc vĺn rozkoše, až sa jej zatočilo v hlave.
– Poď, rob! – jednoznačne nabádala čoskoro bývalá panna svojho prvého milenca o pokračovanie jeho hry a už-už cítila jeho pilný jazyk. Sama nevediac ako pokračovať a ako obslúžiť partnera, sa viac venovala sebe a svojmu telu. Rukami sa hladkala, prechádzala si po bradavkách a stláčala si zadok, pri čom panvou pomaly hýbala smerom k Davidovým ústam. Izbou sa šírili tlmené vzdychy dvadsaťštyri ročnej panny zažívajúcej svoje prvé orgazmové kŕče. Zrazu zajačala a pevne schytila Davidovu hlavu do oboch rúk snažiac sa ho mierne odsunúť. Netušil, prečo to robí. Až keď mu bola uštedrená poriadna dávka ženskej šťavy, Soňa, ešte stále prežívajúc slasť vyvrcholenia, sa zachichotala a zašeptala, že sa vždy urobí namokro.
– Môj drobný hendikep,- dodala. Na to David vstal a na svoju neskúsenú milenku sa zapozeral zhora. Za hendikep to rozhodne nepovazoval. Utierajúc a privoniavajúc k Soninmu moku lásky sa v ňom prebúdzalo zviera. Nohavice mu išlo roztrhnúť a cítil svoj pulzujúci penis. Soňu schmatol za nohy, podvihol ich a fľasol ju po zadku, až na ňom ostal červený fľak po dlani. Soňa zapišťala. Ani sa jej neobťažoval opýtať, či smie pokračovať v ich tohtovečernej hre. Zvliekol si nohavice aj boxerky a predstúpil pred Soninu tvár. Vedela, čo si pýta, ale nikdy to nerobila a bála sa, že niečo pokazí. Napokon však úd vzala do ruky a cítila aký je tvrdý a hrubý. Zaváhala. Nevedela si predstaviť, ako sa do nej zmestí. Rovnako, ako to videla vo všetkých nemravných filmoch, začala ho trieť hore-dolu a pozorovala, ako si to David užíva. Jeho žaluď bol úplne vlhký a červený.
– Skús ho dať do pusy,- zavelil David milo a zároveň rázne. Soňa poslúchla a na spôsob malého dievčaťa, čo dostalo lízanku, sa hrala s jeho koncom. David ju chytil za temeno a snažil sa jej vstrčiť svoj úd čo najhlbšie. Soňa sa však začala dusiť a kašľať.
– Prepáč,- uvedomil si svoju ostrosť a navrhol zmenu v pláne. – Poďme sa radšej venovať tebe,- chlácholil ju a posadil sa vedľa nej. Opäť sa začali vášnivo bozkávať, kým David pustil svoju ruku-šmátralku do Soninho lona. Netrvalo dlho a Soňa podala Davidovi prezervatív. Vyslala tým jasný signál – zelenú pre kompletné milovanie. David sa len potmehúdsky uškrnul a bez slova pokračoval. Jeho korisť bola práve ulovená. Bytom sa ozývali vzdychy rozkoše a slasti. Soňa len nedbalo zajajkala, čím dala zbohom svojmu panenstvu. S mužom, s ktorým sa jej to páčilo a s ktorým počítala do ďalekej budúcnosti.
Zoznámenie s pravdou
Po tom, čo sa domilovali a ležali ešte chvíľu v náručí, sa David rozhodol prelomiť všetky doterajšie klamstvá. Už ho dvojitý život a hazardná hra s citmi krehkej Alice a po uši zaľúbenej Sone nebavila.
Vedel, že musí konať a hoci možno nie je najvhodnejší okamih, nabudúce by sa možno opäť neprinútil. A tak si tento takmer dvojmetrový chlap sadol na okraj postele, zhlboka sa nadýchol a prichytil si hlavu medzi dlane škrabajúc sa, akoby chcel sám seba upokojiť. Soňu toto neobvyklé správanie trochu udivilo, ale neprikladala tomu dôležitosť. Až kým neprehovoril.
– Soni, asi je už načase ti povedať pravdu, – neisto zahlásil, avšak s pokojným hlasom. – Začína to byť medzi nami vážne, tak by som bol rád, keby sme si vyjasnili veci.
Soňa na chvíľu stuhla a prelínali sa v nej protichodné emócie. Tón v Davidovom hlase vonkoncom nebol veselý a rozhodne nenaznačoval nič, čomu by sa potešila. Napriek tomu si vravela, že rozprávať sa o vážných veciach, i tých príjemných, nie je zábava.
– No, iste. – rozpačito reagovala. Keby tak vedel, že z jej strany je to vážne už dávnejšie, nie, že to len začína byť.
– Nechcem to naťahovať. – zasekol sa a nesmelo sa na ňu zboku pozrel a hneď sa zas vrátil do pôvodnej polohy. – Som zadaný.
Sone prešli zimomriavky po tele a stislo ju pri srdci. – Zadaný s kým? So mnou? – snažila sa uchlácholiť situáciu.
– Nie. Už vyše štyri roky mám priateľku. Nerozišli sme sa zatiaľ a obávam sa, že to ani neplánujeme. – oznámil s chladnou ľahostajnosťou zahojeného amanta. Soňa prestala počúvať už v polovici vety. Slzy sa jej valili do očí a nechcela veriť tomu, čo počuje. Horkosť zo sklamania jej prechádzala celým telom. Celá sa chvela. David na ňu len mlčky hľadel a zmohol sa na suché -prepáč- a pokus o objatie. Potom pristúpil opäť iba k slovám.
– Ja. Ja som ti to chcel povedať už dávno, len som nenabral odvahu. – pochabo vysvetľoval. – Ale môže to kľudne medzi nami pokračovať ďalej. Nerád by som ťa stratil, hlavne keď si rozumieme aj ako kamaráti.
David jej chcel vykresliť svoj život podľa skutočnosti, úprimne odhaliť svoje tajomstvá a prezradiť spáchané hriechy. Už nechcel stavať medzi nimi žiadne ďalšie múry klamstiev a výhovoriek. Chcel čistý vzťah milenca a stálej milenky. Ona napriek tomu radšej žiadala milosrdné lži, ktoré by ju nechávali veriť jej naivným predstavám. Radšej v sebe bude kŕmiť planú nádej a stavať vzdušné zámky, ktoré ju nechajú snívať o budúcom živote s ním, o jej jedinečnosti a dokonalom vzťahu, ktorý majú. Obávala sa konfrontácie s pravdou. Jej predstavy ju zaháňali do kúta, cítila sa pod psa už len z prostej myšlienky na sklamanie a nenaplnenú lásku. Predostrené fakty ju zožierali a zabíjali, a práve preto si ich ani nechcela pripustiť.
Škoda, že duša nie je ako telo. Neprijme náplasť ani úplatok. Nedá sa presvedčiť, oklamať, preliečiť. Nepoddá sa sladkým slovám, tabletke ani pohladeniu. Tvrdošijne a surovo nasleduje svoje záujmy a dáva nemilosrdne najavo svoju bolesť.
Ľudia sú slabí, vyžadujú si slová chvály a lásky, chcú vedieť, že ich iní majú radi a bažia po dotykoch, priateľstve, pozitívnej energii a žiadostivých pohľadoch. Vyhľadávajú úprimnosť, radosť, smiech, obdiv a úctu. A to tak zanietene, že celkom zabúdajú na jednoduchosť sveta – všetky pocity totiž zväčša nájdu priamo v sebe samých a v ľuďoch, ktorých majú najbližšie.
Vtedy si uvedomila, že jediný človek, na ktorého sa kedykoľvek v živote mohla spoľahnúť a s ktorým ostane do konca života, v dobrom i zlom, ktorý bude zdieľať všetky jej pocity, tešiť sa s ňou, smútiť s ňou, smiať sa s ňou a plakať, ten jediný, kto bude vždy v dvojici, je vlastne len ona sama. Tak neuveriteľne jednoduchý princíp, ktorý stačilo hneď na začiatku pochopiť a zmieriť sa s ním. Zbaviť sa strachu zo straty, zo samoty, z pocitu zúfalstva, to všetko je možné prostým vznikom myšlienky – človek sa najviac musí spoliehať len na seba, na svoje schopnosti.
Skormútená a nasrdená zároveň Davidov veľkorysý návrh samozrejme neprijala. Rozlúčili sa rýchlo, chladne, bez bozku na rozlúčku. Soňa do svojho srdca prišila ďalšie horké sklamanie – z chlapa, ktorému venovala svoju nevinnosť a chcela odovzdať svoju budúcnosť, sa vykľul obyčajný záletník. A ona nič nepostrehla. Nevadí. Príde plač, prídu smutné dni, dlhé konverzácie s Evou, pretečú litre vína, no napokon sa vzchopí a možno opäť začne dôverovať mužom. Najmä však bude dôverovať sebe samej.
Nepríjemný rozhovor bude prebiehať aj za kuchynským stolom dvojizbového panelákového bytu o niekoľko ulíc ďalej. Rovnako krutá pravda vyjde najavo a rozbúri pokojnú hladinu štvorročného vzťahu, ktorý sa naoko javil úplne v poriadku. Keď David s tvárou pripomínajúcou zvädnutý kaktus prosí Alicu o vážny rozhovor, iba podnieti vírus pesimizmu v jej duši. Tuší, čo mieni preberať. Nebola slepá.
Usadnú za stôl. David uprene pozerá na nový obrus, ktorý Alica nedávno kúpila. Sťažka dýcha. Hlavu mu zaplavuje ľútosť a nekonečné výčitky svedomia. Odrazu ho rozosmutní aj taký malicherný fakt, akým je nový obrus, ktorý si doteraz nevšímal, všetky tie drobné láskavosti a nemé vyznania lásky, ktoré Alica denno-denne dokazuje. Poslušné útle žieňa lipnúce na ňom a jeho činoch. A vedľa on – egoistický hlupák, ktorý celé tie roky všetko kazil a vôbec si to neuvedomoval. Lavínu jeho smútku a myšlienok prehluší pískajúci čajník. Alica zalieva kávu a zvedavým a zároveň súcitným pohľadom pobáda Davida k činu.
– Čo si to chcel preberať? – dodá aj slovne. David sa zhlboka nadýchne, hrdlo mu stále zviera.
– Už sa ti musím priznať. Kamarátov som už tri piatky nevidel. Miesto toho som sa stretával s jednou babou. A nie len na káve.
Alica sa mimovoľne postavila od stola. Hoci bola pripravená na niečo podobné, netušila, ako veľmi ju to v konečnom dôsledku zasiahne. Čo teraz. Slzy jej neprestajne tečú po tvári, kým chodí po byte. Predsa je to pravda. Cíti bolesť na hrudi, oči ju pália a nevie, ako reagovať. David nehybne sedí v kuchyni a čaká. Vie, že nemá zmysel už nič vravieť, zachraňovať situáciu. Karty sú vyložené. Alica sa nakoniec vracia s logickou otázkou – Prečo? David však dôvody v sebe nenašiel. Pre podmazanie ega? Pre vzrušenie z nepoznaného a zakázaného, pre dôkaz, že ešte vie byť lovec a hľadať aj inú korisť, než tú, ktorá ho už dávno ulovená čakáva doma? Ale prečo nebol spokojný, prečo ho neuspokojoval pocit domáceho krbu a výhľad spokojného rodinného života, na to už odpoveď neprichádzala.
– Veľmi ma to mrzí, Alicka. – s potupou v hlase priznáva. Darmo by ju chlácholil ďalšími slovami a tisíckrát priznával, že spravil hlúposť, nič by tým nepomohol. A už vôbec nezvažuje, že by sa priznal zo všetkých predošlých hriechov, že by Alicu zavalil bremenom mnohých ďalších žien, s ktorými ju podvádzal. Teraz jej dá čas na rozhodnutie a odpustenie. A sebe dá čas a nádej na zmenu.
Je piatok. Deväť hodín večer. A David sa nikam nechystá. So slzami zaschnutými na líci sedí na pohovke vedľa Alice a dúfa, že sa čoskoro pomeria a bude mu odpustené. Budúci víkend by mohli zájsť do Budapešti. Alica už dlho spomína, že jej kolegyni sa tam veľmi páčilo a tiež by sa tam rada šla pozrieť. Áno, naisto pôjdu do Budapešti, hneď zajtra sa poobzerá po nejakom peknom hoteli.
Pridaj komentár