Počas študentských čias na gymnáziu sme s dvoma kamarátkami-spolužiačkami prispievali do školského časopisu. Tlač financovala škola, my sme honorár, pochopiteľne, nebrali a časť nákladov sa vracala aj predajom (po päť korún = 0,17 EUR za kus).
Pri organizovaní dokumentov v počítači som dnes, po deviatich rokoch našiel jednu z rubrík, ktorú som v časopise viedol a písal – sexuálňu poradňu Číči #Ýči, za ktorú som po troch vydaniach časopisu (a jej skutočnom úspechu, ľudia ma zastavovali na chodbách!) bol poslaný za školskou psychologičkou. Tam mi bolo vysvetlené, že časopis a tudíž aj #Ýčinu rubriku čítajú i nedospelé deti a tie nemusia správne pochopiť ironickému ladeniu textu a odporúčania z poradne môžu brať vážne. Rubrika bola zatrhnutá
Ešte dnes, keď čítam, čo sme uverejnili, mi nejde do hlavy, že školská psychologička to vydržala až tri vydania…